Barometer platobnej morálky na Slovensku 2016

Kľúčové výsledky výskumu za Slovensko

Predaj na odloženú splatnosť

Ako sme pozorovali v minulých prieskumoch, slovenskí respondenti sa zdajú byť veľmi averzní voči poskytovaniu odložených splatností svojim B2B obchodným partnerom. V priemere 27% z celkového objemu obchodu slovenských respondentov bolo realizovaného s odloženými splatnosťami (významne pod hranicou 40%, čo je priemer východnej Európy). V porovnaní s minulým rokom sme na Slovensku zaznamenali nárast  podielu B2B predaja na splatnosti v priemere o 7%. Prístup  slovenských respondentov  k B2B predaju na splatnosti sa výrazne líši od dopytovaných respondentov z iných krajín východnej Európy. V Poľsku je B2B predaj na splatnosti v priemere na 35%, čo je  pod priemerom východnej Európy 40% a predaj na splatnosti v Turecku sa pohybuje na úrovni priemeru východnej Európy 40,3%. Slovensko sa javí ako krajina, kde je najmenej pravdepodobné poskytovanie obchodného úveru pri predaji (v priemere 27% z B2B predaja bolo realizovaného so splatnosťami), pričom Maďarsko je na druhej strane spektra východnej Európy, ktoré je najviac naklonené v B2B predaji k poskytovaniu splatností (54% z celkového objemu obchodu  maďarských respondentov bolo realizovaného s odloženými splatnosťami).

 

 

 

 

 

 

Na rozdiel od pozorovania u českých, maďarských, tureckých aj poľských spoločností, slovenskí respondenti nemajú žiadne preferencie pri poskytovaní obchodných úverov či už domácim alebo zahraničným odberateľom. 27,0% a 26,4% z celkového domáceho a zahraničného objemu predaja B2B bolo realizovaného s odloženými splatnosťami (priemer pre východnú Európu: 42,9% domáci predaj a 36,6% zahraničný predaj). Uvedené svedčí o rovnakom vnímaní obchodného rizika vyplývajúceho z domáceho  alebo zahraničného B2B predaja. Taktiež z toho môže vyplývať, že hlavnými zahraničnými obchodnými partnermi slovenských spoločností sú ich regionálni susedia a obchodní partneri z eurozóny.

Pohľadávky po splatnosti (%)

Skoro 84% respondentov na Slovensku (východná Európa: 85%) malo skúsenosť s oneskorenou úhradou faktúr domácimi a zahraničnými odberateľmi za posledných 12 mesiacov. To viedlo až k cca 48% nezaplatených faktúr po splatnosti z ich celkového objemu pohľadávok (viac ako priemer 43%  vo východnej Európe). Oneskorené platby sa objavili častejšie v súvislosti s domácimi odberateľmi ako so zahraničnými. V porovnaní s minulým rokom, pravdepodobnosť insolvencie pri domácich aj zahraničných odberateľov narástla o 4%, čo signalizuje zhoršenie kvality slovenských dlžníkov. 

 

 

 

 

 

 

Oneskorené platby B2B faktúr na Slovensku  (domácich aj zahraničných) sa odráža  v údaji Priemerná doba inkasa pohľadávky (DSO) uvedeného respondentmi. Priemer 39 dní (značne nižšie ako 57 dní, čo je priemer pre východnú Európu), je najnižší spomedzi krajín východnej Európy zapojených do prieskumu a je o 5 dní dlhší ako v predchádzajúcom roku. Väčšina slovenských respondentov (82% v porovnaní s 66% východnej Európy) neočakáva zmenu v DSO v nasledujúcich 12 mesiacoch. To môže poukazovať na silné zameranie slovenských respondentov na vymáhanie vysokých objemov pohľadávok a dlho nezaplatených faktúr po splatnosti vychádzajúcich z B2B predaja.

Významne viac respondentov na Slovensku  (okolo 28%) ako vo východnej Európe (skoro 18%) uvádza udržanie adekvátneho peňažného toku ako najväčšiu výzvu ziskovosti podnikania v tomto roku. Znižovanie nákladov je dôvodom obáv pre viac slovenských respondentov (24,3%) ako respondentov vo východnej Európe (skoro 17%). Tieto obavy nie sú prekvapením v krajine, v ktorej makroekonomické základy sú zdravé a rast ekonomiky sa predpokladá tento rok vo výške 3,4%.

Doba úhrady (priemerne v dňoch)

Platobné podmienky poskytnuté B2B odberateľom sa respondentom predĺžili o cca 32 dní od dátumu faktúry (priemer prieskumu je: 30 dní). Zahraničným odberateľom sú poskytované o niečo voľnejšie podmienky, keďže si vyžiadajú platenie v priemere o 4 dni neskôr ako domáci odberatelia. Aj napriek tomu, priemerné poskytované splatnosti zahraničným odberateľom slovenskými spoločnosťami sú najdlhšie v rámci východnej Európy. Za posledný rok sa platobné podmienky na Slovensku predĺžili aj voči domácim aj zahraničným odberateľom o cca v priemere 5 dní.

 

 

 

 

 

O niečo miernejšie platobné podmienky poskytované respondentmi svojim B2B odberateľom môže vyústiť do nárastu priemernej dĺžky neuhradených faktúr po splatnosti. Najmä vo fakturácii voči domácim odberateľom, miernejšie platobné podmienky v minulosti spôsobili, že faktúry boli uhradené v priemere do jedného mesiaca po splatnosti. A u zahraničných odberateľov porovnateľne v priemere 15 dní po splatnosti.

 

 

 

 

 

 

Kľúčové faktory v omeškaní platieb

Väčšina respondentov na Slovensku (okolo 73%) uviedla, že oneskorené platby domácej B2B fakturácie je väčšinou dôvodu likvidity odberateľa (respondenti vo východnej Európe: 64,4%). V rámci dopytovanej vzorky uviedlo okolo 30%  slovenských respondentov (respondenti  vo východnej Európe: 33%), že oneskorené úhrady faktúr vystavených domácim odberateľom  sú spôsobené využívaním týchto financií vo vlastný prospech.  

 

 

 

 

 

 

Taktiež oneskorené platby od zahraničných odberateľov sú spojené najmä s problémami likvidity odberateľov. Uvedené bolo potvrdené väčším počtom respondentov na Slovensku (54,7%) ako vo východnej Európe (skoro 40%). Podobne, viac respondentov v krajine (26,3%) ako vo východnej Európe (21,3%) verí, že zahraniční odberatelia platia faktúry oneskorene, pretože využívajú nezaplatenie ako finančnú výhodu vo svoj prospech.

V dôsledku oneskorených platieb, väčšina respondentov na Slovensku uviedlo, že museli odložiť platbu svojím dodávateľom (okolo 30%, v porovnaní s 27,2% vo východnej Európe).   Skoro 21% respondentov v krajine v porovnaní s   14% respondentmi východnej Európy, muselo požiadať o rozšírenie kontokorentného úveru v banke. Uvedené zistenie reflektuje s predošlou zmienkou znižovania nákladov, ako najväčšiu výzvu v podnikaní na Slovensku v tomto roku.

Respondenti na Slovensku (53%) viac ako vo východnej Európe (45%) neočakávajú zmeny v riadení rizík v nasledujúcich 12 mesiacoch.  To znamená, že sú spokojní s nastavenými procesmi riadenia pohľadávok, ktoré využívajú a tie majú chrániť ich obchodovanie pred nezaplatením od svojich odberateľov.

Nedobytné pohľadávky

Pomer B2B pohľadávok uvádzaných respondentmi na Slovensku ako nedobytných  (menej ako 1% z celkového objemu predaja na splatnosti) je nižší ako je regionálna úroveň  (1,2%). Uvedené zistenie sa zhoduje so zistením, ktoré poukazuje na silnú orientáciu na vymáhanie pohľadávok respondentov. Nedobytné pohľadávky pochádzajú primárne od odberateľov z odvetví, s ktorými primárne spolupracujú, ako napr: stavebníctvo, strojárstvo a preprava. Poukazuje to na vysokú závislosť Slovenska na automobilovom priemysle, čo spôsobuje zraniteľnosť krajiny vo vývoji danom odvetví.

 

 

 

 

 

 

 

Väčšina respondentov na Slovensku (okolo 64%, čo je nad 55% respondentov z východnej Európy) uviedlo, že B2B pohľadávky sú nedobytné hlavne kvôli insolvencii odberateľov alebo odberatelia ukončili svoje podnikanie. Zaujímavosťou je, že menej respondentov na Slovensku (18%) ako vo východnej Európe (skoro 34%) uviedlo, že B2B pohľadávky boli odpísané ako nedobytné, hlavne kvôli neúspešnosti ich vymoženia. Vyššie uvedené potvrdzuje aj dôraz, ktorý je kladený na vymáhanie pohľadávok po splatnosti, ako sme už uviedli v tejto správe.

V prípade potreby získania viac informácií ohľadom vymáhania B2B pohľadávok rámci celého sveta, prosím, pozrite si Global Collections Review od Atradius Collections (bezplatné stiahnutie po registrácii), dostupné od Októbra 2016 na www. atradiuscollections.com

Platobná disciplína podľa odvetvia

Ako sme už uviedli, slovenskí respondenti do nášho výskumu uviedli, že poskytujú odložené splatnosti hlavne odberateľom z odvetvia  stavebníctva, strojárstva a prepravy. Poskytované splatnosti faktúr sa podľa respondentov predĺžili hlavne odberateľom z odvetvia strojárstva a prepravy a sú značne dlhšie ako priemerné odložené splatnosti celkovo za krajinu (splatnosť 40 dní od dátumu vystavenia faktúry).

 

 

 

 

 

 

Odberatelia z odvetvia stavebníctva vygenerovali vyšší podiel faktúr po splatnosti  ako je priemer za krajinu. Podľa slovenských respondentov (okolo 70%), v prípade neskorých platieb od odberateľov zo všetkých odvetví je dôvodom nedostatočná likvidita. Hlavne sa jedná o prepravu, ktorá najčastejšie využíva neuhradené faktúry ako finančnú výhodu vo svoj prospech, čo uviedlo 43% respondentov v rámci krajiny.

Okolo 80% slovenských respondentov nepredpokladá žiadnu významnú zmenu v platobnej disciplíne odberateľov v strojárskom priemysle v nasledujúcich 12 mesiacoch. Okolo 25% z nich očakáva zlepšenie platobnej disciplíny v stavebníctve a v preprave. Žiadna významná zmena v platobnej disciplíne sa neočakáva v iných odvetviach zapojených do výskumu.