Aj napriek zlepšeniam, priemerná doba inkasa pohľadávky sa zvýšila a 27,5% respondentov uviedlo, že ich podnikanie bolo ovplyvnené oneskorenými platbami.
Na základe zistení Atradius, rok 2018 je tretím po sebe idúcim rokom, v ktorom Slovensko zvyšuje podiel obchodovania na odložených splatnostiach. Respondenti uvádzali oneskorené platby menej často a v oveľa nižšom podiele fakturácie ako pred rokom a zlepšenie finančného toku z fakturácie na splatnosti. Aj napriek zlepšeniam, priemerná doba inkasa pohľadávky sa zvýšila a 27,5% respondentov uviedlo, že ich podnikanie bolo ovplyvnené oneskorenými platbami.
Vysoký nárast predaja na obchodné úvery
Rovnako ako podobné spoločnosti v Maďarsku, aj respondenti na Slovensku sa v roku 2018 sa najviac spoliehajú na predaj s odloženými splatnosťami. Naopak v Maďarsku pomer celkového B2B predaja s odloženými splatnosťami tento rok poklesol, pričom respondenti na Slovensku uviedli značný nárast predaja na splatnosti . Na Slovensku sa jedná sa o tretí, po sebe nasledujúci rok rastu predaja s odloženými splatnosťami a priemerný podiel B2B predaja realizovaného na splatnosti dosiahol 47,5% v roku 2018, pričom v roku 2017 bol na úrovni 30,5%. Slovenskí respondenti sú menej ochotní predávať na splatnosti zahraničným spoločnostiam ako domácim spoločnostiam (44,1% a 50,9% v danom poradí).
Na základe výsledkov prieskumu, poskytovanie odložených splatností pri domácom predaji je odmenou za dlhodobé obchodné vzťahy ako aj pritiahnutie nových odberateľov. Ak vezmeme do úvahy bežnú prax na Slovensku, predaj na obchodný úver je taktiež využívaný ako cesta k prístupu na trh ako aj prostriedok jednoduchšieho predaja. Slabá platobná disciplína je hlavnou príčinou pre respondentov (21,1%) na odmietnutie predaja na splatnosti.
Obchodujeme s našimi odberateľmi na odložené splatnosti, pretože máme s nimi veľmi dobré obchodné vzťahy a dôverujeme im.
Hlavné dôvody poskytovania odložených splatností zahraničným spoločnostiam kopírujú tie isté dôvody ako pri obchodovaní s domácimi odberateľmi – v prvom rade je to ako odmena pre verných odberateľov, ale aj pritiahnutie nových. Nedostatok informácií ohľadom platobnej morálky ako aj celkového podnikania odberateľa u slovenských respondentov spôsobí, že neposkytnú odložené splatnosti svojim zahraničným obchodným partnerom (zmienilo sa 12,8% respondentov).
S našimi zahraničnými obchodnými partnermi obchodujeme na odložených splatnostiach vzhľadom na ich dobrú platobnú morálku.
Očakávanie ďalšieho zhoršenia priemernej doby inkasa pohľadávky
75,9% respondentov na Slovensku uviedlo časté oneskorené platby domácimi ako aj zahraničnými odberateľmi, čo je o 5 percentuálnych bodov nižšie v porovnaní s rokom 2017. Jedná sa o najvýznamnejší pokles v rámci celého regiónu strednej a východnej Európy. Domáci odberatelia boli uvedení ako tí, ktorí častejšie platia neskôr ako zahraniční odberatelia (86,3%; v porovnaní s 65,4%).
Na Slovensku v roku 2018 pomer oneskorených platieb faktúr s odloženou splatnosťou značne poklesol skoro až o 17 percentuálnych bodov. Jednoznačný pokles vidíme v porovnaní rokov 2017 (41,5%) a 2018 (25,1%). Jedná sa o najväčšiu zmenu v regióne a ide o najnižší pomer faktúr po splatnosti naprieč celým regiónom strednej a východnej Európy, resp. v tých krajinách v ktorých sa prieskum realizoval.
Po miernom znížení z 39 dní v roku 2016 na 38 dní v roku 2017, priemerná doba inkasa pohľadávky sa opätovne zvýšila na 43 dní. To môže byť spôsobené platbami realizovaným až viac ako 90 dní po splatnosti, či už domácimi alebo zahraničnými odberateľmi. 19,8% slovenských respondentov predpovedalo mierne navýšenie doby inkasa pohľadávky v ich spoločnosti v nadchádzajúcich 12 mesiacoch. Väčšina respondentov (72,6%) neočakáva žiadne zmeny.
Kratšie splatnosti faktúr a rýchlejší peňažný tok
Platobné podmienky sa na Slovensku tento rok skrátili ako pre domácich, tak aj pre zahraničných odberateľov. Domácim odberateľom sa poskytujú v priemere 30 dňové splatnosti, čiže o 3 dni kratšie ako v roku 2017. Zahraničným odberateľom sú poskytované v priemere 33 dňové splatnosti, čo je o 5 dní kratšie ako v roku 2017.
Na Slovensku 79,4% respondentov uviedlo, že je málo pravdepodobné, aby rozlišovali medzi domácimi a zahraničnými odberateľmi v poskytovaní odložených splatností. Jedná sa o najvyššie percento vo východnej Európe. Z tých, ktorí rozlišovanie pri poskytovaní odložených splatností spomenuli, 12,2% uviedlo, že svojim domácim odberateľom skôr poskytnú dlhšie odložené splatnosti a 8,4% respondentov uviedlo, že domácim odberateľom poskytujú skôr kratšie odložené splatnosti ako svojim zahraničným odberateľom. Hlavným dôvodom v rozlišovaní platobných podmienok na Slovensku sú interné nariadenia spoločností, platobné podmienky na domácom trhu určené zákonom a bežnou praxou v konkrétnych odvetviach.
V roku 2018 sa dodávateľom skrátili priemerné oneskorenia v platbách u domácich odberateľov o šesť dní (v priemere na 12 dní) a u zahraničných odberateľov o tri dni (v priemere o 9 dní). Na základe skrátenia priemerných platobných podmienok a oneskorení v platbách, priemerná dĺžka úhrady sa na Slovensku znížila z 51 dní (2017) na 42 dní v tomto roku. To pre respondentov znamená rýchlejšiu úhradu faktúr a peňažný tok.
Oneskorenia v platbách u domácich odberateľov sa objavujú hlavne z dôvodu nedostatočných finančných zdrojov (uviedlo 64,0% slovenských respondentov), pričom odberatelia využívajú nezaplatené faktúry ako formu financovania (42,1% respondentov). Percento respondentov, ktorí uviedli tieto dôvody oneskorenia sa značne zvýšilo v roku 2018 a je ich oveľa viac ako v rámci regiónu (30,9%). Ešte vyššie percento respondentov (57,0%) bolo zistené v Českej republike, kde uvádzajú, že domáci odberatelia využívajú nezaplatené faktúry ako formu financovania ako najhlavnejší dôvod oneskorených platieb.
Ak sa pozrieme na hlavné dôvody oneskorených platieb zahraničnými odberateľmi, 61,3% slovenských respondentov uviedlo, že nezaplatené faktúry využívajú hlavne ako formu financovania. Percento respondentov, ktorí uvedené tvrdia, sa skoro zdvojnásobilo oproti roku 2017 (32,0%) a je najvyššie v rámci celého regiónu. Druhý najčastejší dôvod oneskorených platieb u zahraničných odberateľov je nedostatočný prístup k finančným zdrojom (uviedlo 32,3% respondentov).
Najväčšia časť slovenských respondentov (72,5%) potvrdila, že oneskorené platby nemali významný dopad na ich podnikanie. 11,1% respondentov uviedlo, že oneskorené platby mali dopad na ich vlastné oneskorenie platieb svojim dodávateľom a 8,8% muselo požiadať banku o prečerpanie svojho účtu. U 8,2% slovenských dodávateľov oneskorené platby spôsobili stratu.
Respondenti na Slovensku fakturujú prevažne elektronicky
Väčšina respondentov na Slovensku (70,2%) uviedlo, že svojim odberateľom zasielajú elektronické faktúry. Na druhej strane 27,9% respondentov uviedlo, že nevyužívajú elektronickú fakturáciu. 1,5% respondentov uviedlo, že síce nevyužívajú elektronickú fakturáciu, ale majú ju v úmysle zaviesť ešte v roku 2018. Iba 1% uviedlo, že už viac neposielajú faktúry online.
58,1% slovenských respondentov uviedlo, že si nemyslia, že by e-fakturácia mala nejaký vplyv na trvanie úhrad. 41,9% uviedlo, že e-fakturácia viedla k rýchlejším úhradám faktúr odberateľmi. Žiaden respondent neuviedol spomalenie platieb po zavedení online fakturácie.
Slovensko sa tiež obáva protekcionizmu USA a prudkého spomalenia čínskej ekonomiky
Vo všetkých krajinách strednej a východnej Európy, tak aj na Slovensku sme sa pýtali na hodnotenie, ďalších potenciálnych rizík brzdiacich rast globálnej ekonomiky, podľa poradia dôležitosti. Protekcionizmus USA prechádzajúci do obchodnej vojny, zavádzajúca politika FEDu, prudké spomalenie čínskej ekonomiky a geopolitické riziká. Po Turecku má Slovensko druhé najvyššie percento respondentov (42,8%), ktorí veria, že protekcionizmus USA je najväčšie riziko ohrozujúce globálny rast. Iní respondenti 25,9% na Slovensku súhlasili s tým, že protekcionizmus USA nemusí byť najväčším rizikom pre globálny rast, ale definitívne má na globálny obchod značný vplyv. Menej slovenských respondentov (12,9%) nesúhlasí s týmto názorom a považuje protekcionizmus USA ako najmenšie riziko globálneho rastu. Tento počet respondentov bol aj najnižší v rámci celého stredného a východného regiónu. 42,0% slovenských respondentov (verzus 22,0% na regionálnej úrovni) považujú čínske prudké spomalenie ekonomiky ako najväčšie riziko pre globálny rast.
Slovenskí respondenti čelia bankrotom v najväčšej miere
V roku 2018 sa na Slovensku priemerný podiel nedobytných pohľadávok zdvojnásobil v porovnaní s minulým rokom a ustálil sa na úrovni 0,6%. Napriek zvýšeniu ich podielu, Slovensko má stále najnižší podiel nedobytných pohľadávok v rámci krajín strednej a východnej Európy, kde prieskum prebiehal. Pohľadávky voči domácim odberateľom boli odpisované oveľa častejšie ako pohľadávky voči zahraničným odberateľov.
Nedobytné pohľadávky pochádzajú najčastejšie od odberateľov z chemického, prepravného, strojárskeho priemyslu, stavebníctva, v sektore tovaru dlhodobej spotreby a služieb. Hlavný dôvod pre odpísanie pohľadávok je ten istý, tak ako uviedli aj všetky ostatné dotazované krajiny v rámci strednej a východnej Európy. Dôvod bol väčšinou bankrot odberateľa alebo spoločnosť ukončila podnikanie, čo uviedlo 76,4% respondentov. Slovensko malo najvyššie percento respondentov, ktorí dané dôvody uviedli. Druhý najčastejší dôvod pre odpisovanie pohľadávok bola neschopnosť lokalizovať odberateľa (uviedlo 23,6% respondentov).
Optimizmus ohľadom platobnej morálky odberateľov v nasledujúcich 12 mesiacoch
V roku 2018 sa odberatelia v kovospracujúcom priemysle a v preprave tešili z dlhších priemerných odložených splatností (51 dní a 41 dní v uvedenom poradí) v porovnaní s celkovou priemernou splatnosťou v krajine, ktorá bola 32 dní. Na druhej strane, odberatelia v obchodných službách museli platiť oveľa rýchlejšie, v priemere do 23 dní.
Dodávatelia na Slovensku uviedli, že odberatelia v stavebníctve a strojárstve sú najpomalší v úhrade faktúr. Odberatelia v týchto sektoroch platili v priemere 16 a 7 dní po splatnosti faktúry. Hlavnou príčinou oneskorených úhrad v stavebníctve je nedostatočný prístup k finančným zdrojom (uvádzalo 54,0% respondentov) a odberatelia používajú nezaplatené faktúry ako formu financovania (spomenuté v prípade 49,0% slovenských respondentov). Respondenti v strojárskom sektore uviedli pomalé úhrady pre tie isté dôvody - 67,0% uviedlo nedostatočný prístup k finančným zdrojom a 54,0% odberateľov využíva neuhradené faktúry ako zdroj financovania.
Pri pohľade do budúcnosti, väčšina slovenských respondentov neočakáva zmeny v platobnej morálke svojich odberateľov v stavebníctve a v strojárskom priemysle. Tí, ktorí predpovedajú zmeny, sú mierne optimistickí; 25% respondentov očakáva mierne zlepšenie v stavebníctve a 18% v strojárskom priemysle v nasledujúcich 12 mesiacoch.