Správa o krajine Slovensko 2019

Politická situácia

Zvýšená politická neistota

V marci 2018 predseda vlády Róbert Fico, ktorý svoju funkciu zastával 12 rokov, po masových demonštráciách proti svojej vláde rezignoval. Protesty boli vyvolané vraždou novinára, ktorý vyšetroval údajné väzby medzi štátnymi zamestnancami a organizovaným zločinom, ako aj klientelizmus v rámci vládnucej sociálnodemokratickej strany Smer-SD.

Po Ficovej rezignácii sa zdá, že súčasná koaličná vláda (pozostávajúca zo Smeru-SD, nacionalistickej strany SNS a liberálnej konzervatívnej strany Most-Híd) je dostatočne stabilná, aby v súčasnosti mohla vládnuť. Akékoľvek ďalšie odhalenie obvinení z korupcie a zneužitia moci by však mohli viesť k zvýšenej politickej nestabilite a okamžitým voľbám. Ďalšie všeobecné voľby sa majú konať v marci 2020.

Ekonomická situácia

Spomalenie rastu v dôsledku vonkajšieho vývoja

Očakáva sa, že hospodársky rast sa v rokoch 2019 a 2020 spomalí, a to najmä v dôsledku nižšieho zahraničného dopytu z eurozóny (najmä z Nemecka) a klesajúcich rizík (napr. Brexit, globálny protekcionizmus). Hospodárska expanzia by však mala zostať nad 2,5% ročne a mal by ju udržiavať silný domáci dopyt. Veľké zahraničné investície (najmä v automobilovom priemysle) zvýšili produktivitu.

Rast súkromnej spotreby podporuje rast miezd a rastúca zamestnanosť. Miera nezamestnanosti klesla zo 14% v roku 2013 na 6,5% v roku 2018 a očakáva sa ďalší pokles v rokoch 2019 a 2020. Silný rast miezd podporil infláciu; prognóza zostane nad 2% v rokoch 2019 a 2020.

Slovenský bankový sektor je vo všeobecnosti dobre kapitalizovaný so silnou likviditou. Prudké zvýšenie dlhu domácností v posledných rokoch však predstavuje potenciálne riziko poklesu a od roku 2018 centrálna banka zaviedla prísnejšie predpisy pre príjemcov úverov.

Vládne financie sú stabilné, pričom rozpočtový deficit sa od roku 2013 udržiava pod 3% HDP. Očakáva sa, že v rokoch 2019 a 2020 bude deficit približne 1,5% HDP. Vonkajšia ekonomická pozícia Slovenska je solídna.

Vysoká závislosť od automobilového priemyslu predstavuje potenciálne riziko poklesu

Keďže slovenská ekonomika sa silne spolieha na priemyselný vývoz do eurozóny (najmä vývoz súvisiaci s automobilovým priemyslom do Nemecka), je naďalej veľmi citlivá voči nepriaznivému vývoju v automobilovom priemysle. Súčasné výzvy v tomto odvetví (zníženie predaja a ziskov, posun k väčšej elektronickej mobilite od spaľovacích motorov, potenciálne colné sadzby USA na dovoz automobilov a častí automobilov z EÚ) predstavujú pre hospodárstvo hlavné riziko poklesu. Akýkoľvek pokles by zvýšil úverové riziko slovenských podnikov v hodnotovom reťazci.

Ďalšími problémami je zvyšujúci sa nedostatok pracovnej sily a nevýhodná demografia (zmenšujúca sa populácia v produktívnom veku), ktoré nepriaznivo ovplyvňujú strednodobé až dlhodobé vyhliadky rastu Slovenska.