Barometer platobnej morálky - Stredná a východná Európa

Tlačová správa

Prieskum Atradius Barometer platbnej morálky v roku 2018 ukázal, že respondenti zo strednej a východnej Európy uvádzali menej oneskorených platieb.

Prieskum Atradius Barometer platbnej morálky v roku 2018 ukázal, že respondenti zo strednej a východnej Európy uvádzali menej oneskorených platieb. Aj napriek tomu, v rámci realizovaného obchodu v danom regióne bolo cítiť dopad oneskorených platieb. 18,1% respondentov uviedlo, že musia odložiť platby svojim dodávateľom, pričom 14,1% uviedlo, že oneskorené platby im spôsobili straty. Aj keď je podiel nedobytných pohľadávok stabilný, insolvencie odberateľov ostávajú hlavnými dôvodmi na ich odpísanie.

 

Obchodovanie s odloženými splatnosťami – odmena za vernosť a vytváranie nových obchodných príležitostí

Podiel predaja s odloženou splatnosťou v strednej a východnej Európe sa znížil z celkového priemeru 40,3% v roku 2017 na 36,9% v tomto roku. Pokles bol spôsobený hlavne 8% poklesom v Maďarsku a menším poklesom v Turecku a Českej republike. Napriek menšiemu predaju na odložené splatnosti oproti minulému roku, respondenti v Maďarsku aj napriek tomu ostávajú naklonení poskytovať odložené splatnosti (v priemere 57,6% B2B predaja realizovaného s odloženými splatnosťami).Na druhej strane, respondenti v Rumunsku sú najmenej naklonení poskytovať pri obchodovaní odložené splatnosti (v priemere 17,7% B2B predaja realizovaného s odloženými splatnosťami).

EasternEuropeBarometer_1

 

Poskytovanie obchodných úverov na udržiavanie obchodných vzťahov

Respondenti v krajinách strednej a východnej Európy, kde sa prieskum realizoval, sú skôr naklonení poskytovať obchodné úvery svojim domácim odberateľom ako odberateľom zo zahraničia. Odložené splatnosti domácim odberateľom sa väčšinou poskytujú ako odmena za dobré dlhodobé obchodné vzťahy a aj z dôvodu, že ich poskytovanie je bežnou praxou. Existuje presvedčenie, že predajom na odložených splatnostiach sa môže stimulovať záujem a pritiahnuť tak nových odberateľov. 41,5% respondentov uviedlo, že neposkytovanie odložených splatností  je hlavne kvôli slabej platobnej morálke domácich odberateľov a 34,2% uviedlo, že neposkytnú odloženú splatnosť z dôvodu slabej finančnej situácie odberateľa.

Predaj na obchodný úver nám pomáha získať odberateľov a priniesol našej spoločnosti nárast v predaji o 30%.

Respondent prieskumu, strojársky priemysel

Spoločnosti v strednej a východnej Európe poskytujú odložené splatnosti zahraničným spoločnostiam väčšinou pre tie isté dôvody; jedná sa o bežnú prax, budovanie dôvery a obchodných vzťahov a pritiahnutie nových odberateľov. V prípade odmietnutia odložených splatností  sa už dôvody rôznia. Konkrétnejšie to znamená, že 24,1% respondentov v regióne uviedlo, že neposkytnú odložené splatnosti odberateľom v zahraničí z dôvodu vysokého kurzového rizika a 19,0% z dôvodu ekonomického alebo politického rizika v krajine odberateľa.

Obchodujeme s odloženými splatnosťami v prípade dlhodobých obchodných spoluprác a kde máme vzájomne nastavenú vysokú dôveru.

Respondent prieskumu, sektor podnikateľských služieb

 

Väčšina dodávateľov v strednej a východnej Európe cíti dopady oneskorených platieb

Respondenti zo všetkých krajín regiónu, v ktorých sa prieskum realizoval – s výnimkou Maďarska a Turecka – uviedli, že oneskorené platby sa objavovali menej často ako v predošlom roku. Konkrétne, 80,7% respondentov zo strednej a východnej Európy uviedlo menej časté oneskorené platby v porovnaní s 83,7% respondentov v roku 2017. Ukazuje sa, že oneskorené platby sa objavujú výrazne častejšie u domácich ako u zahraničných odberateľov.

Po nepatrnom znížení z 43,0% v roku 2016 na 41,2% v roku 2017, podiel pohľadávok po splatnosti v strednej a východnej Európe poklesol tretí po sebe nasledujúci rok až na úroveň 35,9% v roku 2018. Zníženie v regióne bolo značne ovplyvnené nižším podielom pohľadávok po splatnosti v Bulharsku, Rumunsku a na Slovensku (kde sa tento rok podiel pohľadávok po splatnosti znížil z 41,5% na 25,1%). Podľa typu odberateľa bol podiel zahraničných pohľadávok po splatnosti nižší ako pri domácich odberateľoch.    

V roku 2018 je v strednej a východnej Európe uvádzaná priemerná doba inkasa pohľadávky 59 dní, čo je o dva dni kratšie ako minulý rok. Podobne ako v roku 2017, najviac respondentov v regióne (62,5%) neočakáva žiadne zmeny v dobe inkasa pohľadávky a 20,8% očakáva len jemné zvýšenie v nasledujúcich 12 mesiacoch.

 

Turecko – časté oneskorenia v platbách a najvyšší podiel v pohľadávkach po splatnosti

Rovnako ako v roku 2017, Turecko a Česká republika mali najvyššie percento respondentov, ktorí uvádzali oneskorené platby svojich odberateľov (91,7% a 89,8% v uvedenom poradí). Okrem toho, percento respondentov, ktorí oneskorené platby v Turecku uvádzali, sa len nepatrne zvýšilo. Naopak, respondenti v Rumunsku s menšou mierou uvádzali oneskorenia v platbách (v priemere 55,4% respondentov).

Turecko v roku 2018 aj naďalej ostáva krajinou s najväčším podielom pohľadávok po splatnosti. Dokonca sa už aj tak vysoký podiel pohľadávok po splatnosti v roku 2018 ešte zvýšil na 59,9% z pôvodných 55,9%, ktoré boli v roku 2017. Zaujímavosťou je, že toto sa neodrazilo v údaji o dobe inkasa pohľadávky, ktoré sa znížilo o 9 dní v tomto roku. Po Turecku je druhou krajinou s vysokým percentom neuhradených pohľadávok po splatnosti práve Poľsko (v priemere 39,0%).

 

Turecko v roku 2018 ostáva krajinou, ktorá je najviac ovplyvnená oneskorenými úhradami a zvýšným podielom pohľadávok po splatnosti.

 

EasternEuropeBarometer_2

 

Kratšie splatnosti faktúr a rýchlejší peňažný tok

Domáci odberatelia našich respondentov v strednej a východnej Európe majú v priemere 35 dní na úhradu faktúr (neprišlo k žiadnej zmene v porovnaní s rokom 2017). Zahraničným odberateľom sú poskytované 34 dňové splatnosti (v roku 2017 to bolo 35 dní). Pokiaľ priemerná platobná podmienka v strednej a východnej Európe bola stabilná a bez zmien, práve Slovensko uvádzalo najväčšie zmeny (zníženie pre domácich odberateľov 3 dni a o 5 dní zníženie pre zahraničných odberateľov).

Turkecko ostáva krajinou, ktorá ponúka najzhovievavejšie platobné podmienky domácim a zahraničným odberateľom v regióne (priemerne 54 dní a 44 dní, v uvedenom poradí). Na druhej strane, Česká republika poskytuje najkratšie platobné podmienky, v priemere 28 dní.

Spoločnostiam bola položená otázka, či robia rozdiely medzi domácimi a zahraničnými odberateľmi v poskytovaní platobných podmienok. Respondenti zo Slovenska, Rumunska a Maďarska robia rozdiely najmenej a respondenti z Turecka najčastejšie uvádzali rozdiely v platobných podmienkach. Hlavným dôvodom zmieňovaného rozdielov vo fakturáciách v krajinách, kde sa prieskum realizoval, sú nastavené interné pravidlá a prax v danom segmente. Ďalšie dôvody, ktoré stoja za zmienku, sú platobné podmienky stanovené zákonom (spomenuté hlavne v Českej republike, na Slovensku, v Bulharsku, v Rumunsku a v Turecku), finančné riziko vzťahujúce sa na exportné transakcie  (spomenuté hlavne v Poľsku, Maďarsku, Turecku a Bulharsku) a ekonomická situácia (spomínané hlavne v Turecku a v Českej republike).

 

Oneskorené platby z dôvodu nedostatočného prístupu k finančným zdrojom

Respondenti v strednej a východnej Európe uviedli pokles oneskorených platieb ako od domácich, tak aj od zahraničných odberateľov. Ukázalo sa, že domáci a zahraniční odberatelia meškajú s platbami v priemere 20 dní. V roku 2017 sa konkrétne jednalo o 23 dní v prípade domácich odberateľov a 21 dní v prípade zahraničných odberateľov. Slovensko taktiež uvádzalo pokles oneskorených platieb od domácich aj zahraničných odberateľov. Na druhej strane a ako sa už uviedlo, najdlhšie oneskorenia v platbách uvádzali hlavne respondenti v Turecku.

68,8% respondentov v strednej a východnej Európe uvádzalo ako hlavnú príčinu oneskorených platieb domácimi odberateľmi práve nedostatočné finančné zdroje, pričom sa jedná o oveľa vyššie percento ako v roku 2017 (58,4%). Tento prudký nárast nastal z dôvodu nových krajín, Bulharska a Rumunska, ktoré sa prvý krát účastnili tohto prieskumu a zároveň nárast v Turecku, na Slovensku a v Českej republike. Ďalší nemenej dôležitý dôvod oneskorených platieb domácimi odberateľmi (30,9%) je využívanie neskorých platieb ako formu financovania.

Pri zahraničných odberateľoch 35,4% respondentov uviedlo nedostatočné finančné zdroje (v porovnaní s 33,6% v 2017). Druhý najčastejší dôvod pre oneskorené platby zahraničnými odberateľmi bola určitá komplexnosť v ich platobných procesoch, ako uviedlo 32,5% opýtaných respondentov. Jedná sa o značný nárast oproti roku 2017, kedy to isté uviedlo len 25,7% respondentov. Percento respondentov, ktorí uviedli komplexnosť procesov v úhradách u odberateľa, narástlo v Turecku, v Maďarsku a v Poľsku.

Väčšina respondentov vo východnej a strednej Európe (54,7%) uviedlo, že oneskorené platby nemali až taký značný dopad na ich podnikanie. Ale aj napriek tomu 18,1% respondentov uviedlo, že museli odložiť vlastné platby voči svojim dodávateľom. Na 14,1% respondentov mali oneskorené platby viac ako značný vplyv a viedli v ich spoločnosti k stratám.

 

Väčšina respondentov v strednej a východnej Európe (52,1%) uviedlo, že hlavným dôvodom oneskorených platieb domácimi a zahraničnými odberateľmi bol nedostatočný prístup k zdrojom

 

EasternEuropeBarometer_3

 

Najrýchlejšie a najpomalšie premeny fakturácie na cash v strednej a východnej Európe

Na základe zmien v platobných podmienkach a v oneskoreniach v platbách, priemerná úhrada faktúr v strednej a východnej Európe sa mierne znížila z 57 dní v roku 2017 na 55 dní v roku 2018. Turecko je jediná krajina v regióne, v ktorej sa priemerná úhrada faktúr zvýšila. Podobne, ako bolo uvedené aj v predošlých prieskumoch, tureckým spoločnostiam najdlhšie trvá premena fakturácie na cash.  V roku 2018 priemerná úhrada faktúr sa zvýšila až o týždeň a momentálne je na úrovni 91 dní. Na druhej strane, respondenti v Maďarsku vedia najrýchlejšie premeniť svoju fakturáciu na cash (v priemere 40 dní).

 

E-fakturácia: bežná prax, ale nejasný dopad na dobu úhrad faktúr

65,7% respondentov v strednej a východnej Európe uviedlo, že už používajú elektronickú fakturáciu. E-fakturácia je najviac rozšírená v Českej republike, ako uviedlo 77,9% respondentov. Nasleduje Poľsko a Slovensko (72,6% a 70,2% v danom poradí). Na druhej strane Maďarsko je menej naklonené k e-fakturácii, čo uviedlo 48,7% respondentov. Akokoľvek, Maďarskí respondenti sú najviac naklonení k zavedeniu e-fakturácie ešte v tomto roku (15,1%).

Väčšina respondentov v strednej a východnej Európe fakturuje elektronicky. Ale zrýchlila e-fakturácia aj platby? 50% respondentov v regióne uviedlo, že po zavedení elektronickej fakturácie obdržali platby rýchlejšie. 47,4% respondentov uviedlo, že e-fakturácia nemala žiaden efekt na rýchlosť platieb a 2,7% uviedla ich spomalenie.

Pokiaľ odpovede prieskumu neukazujú hlavné dôvody medzi respondentmi, prečo pocítili zrýchlenie platieb a tými, čo nevideli žiaden pozitívny efekt v platobnej morálke, potom môžeme zhodnotiť, že priemerná doba úhrady v strednej a východnej Európe sa jemne znížila.

50,0% respondentov v strednej a východnej Európe uviedlo, že zavedením elektronickej fakturácie sa platby od odberateľov zrýchlili

 

Protekcionizmus USA – najväčšie riziko globálneho ekonomického rastu

Globálny ekonomický rast sa naďalej posilňuje a predpovede udávajú, že sa v roku 2018 dostane až na úroveň 3,2%. Súčasne sa aj zvyšuje potencionálne riziko hlavne z dôvodu s protekcionizmu USA, politikou FEDu, prudkým spomalením čínskej ekonomiky aj geopolitickými rizikami. Väčšinou sa respondenti (37,7%) domnievajú, že protekcionizmus USA sa mení na obchodnú vojnu, ktorá pravdepodobne v najbližších šiestich mesiacoch bude brzdiť celosvetový rast. Menej významné percento respondentov 23,3% v regióne verí, že protekcionizmus USA je síce značné riziko, ale nie až také ako sa všeobecne očakáva. Iba 19,3% respondentov sa domnieva,  že sa jedná o veľmi nízke riziko s dopadom na rast globálnej ekonomiky. V rámci krajín je práve v Turecku najväčšie percento respondentov (53,1%), ktorí veria, že protekcionizmus USA môže vyvolať globálnu obchodnú vojnu brzdiacu ekonomický rast.  

Zatiaľ čo medzinárodné spoločnosti očakávajú negatívne dopady spôsobené protekcionizmom USA a obchodnej vojny, nie sú znepokojené politikou FEDu alebo prudkým spomalením čínskej ekonomiky. Tieto boli udávané ako najvyššie riziko pre globálny ekonomický rast len u 16,2% a 21,9% respondentov v danom poradí. Na druhej strane stupnice 42,3% respondentov v regióne spomenulo geopolitické riziko ako najmenšie riziko v nasledujúcich šiestich mesiacoch.

 

Nedobytné pohľadávky vznikli hlavne z dôvodu insolvencie odberateľa

Priemerný podiel nedobytných pohľadávok  strednej a východnej Európe ostal na stabilnej úrovni 0,9% v porovnaní s 1,0% v roku 2017. V regióne sa sa všeobecne nedobytné pohľadávky priemerne pohybovali okolo 1%, s výnimkou Turecka. Bulharsko a Rumunsko mali najnižšie percento nedobytných pohľadávok (v priemere 0,4%). Slovensko nasleduje s 0,6% čo je stále jedno z najnižších percent v regióne napriek nepatrnému zvýšeniu v roku 2018. Turecko aj naďalej ostáva krajinou s najvyšším percentom nedobytných pohľadávok v roku 2018. Aj keď v rámci prieskumu môžeme hovoriť len o malom zlepšení v priemere z 2,2% v roku 2017 na 1,9% v roku 2018.

 

EasternEuropeBarometer_4

 

Nedobytné pohľadávky vznikajú v strednej a východnej Európe hlavne v stavebníctve, z tovaru dlhodobej spotreby, potravín, podnikateľských služieb a v sektore služieb všeobecne. Pohľadávky z obchodného styku boli nevymožiteľné hlavne z dôvodu insolvencie odberateľa alebo spoločnosť ukončila podnikanie. Tieto dôvody uvádzala väčšina respondentov strednej a východnej Európy (64,2%, jedná sa o vyššie percento ako v predchádzajúcom roku). Druhý najčastejší uvádzaný dôvod boli neúspešné pokusy vymáhania (uviedlo 28,6% respondentov) a nemožnosť lokalizovať alebo vypátrať odberateľa (uviedlo 25,8% respondentov).

 

Prax v platbách podľa sektora

Respondenti v strednej a východnej Európe v roku 2018 poskytovali svojim odberateľom v priemere 35. dňové splatnosti. Ak sa bližšie pozrieme na odložené splatnosti podľa sektorov, tak odberateľom v kovospracujúcom priemysle (v priemere 46 dní), v strojárskom odvetví a v stavebníctve (v priemere 45 dní oba sektory) boli poskytované najzhovievavejšie platobné podmienky. Na druhej strane odberateľom zo sektoru služieb boli poskytované najkratšie splatnosti – v priemere 28 dní.

Odberatlia respondentov v obore stavebných materiálov a v papierovom priemysle majú na svedomí najdlhšie oneskorenia v platbách. Domáci a zahraniční odberatelia v týchto sektoroch platili v priemere 19 a 18 dní, v uvedenom poradí. Podobne ako sa uvádzalo pre celý región, hlavnými dôvodmi pre oneskorené platby bol nedostatočný prístup k zdrojom a využívanie faktúr s odloženými splatnosťami ako formu financovania.

Pýtali sme sa na očakávané zmeny V rámci najbližších 12 mesiacoch a najviac respondentov v stavebnom sektore (44,0%) neočakáva žiadne zmeny v platobnej disciplíne svojich odberateľov. Ak by mala nastať zmena, tak 33,0% respondentov verí, že by prišlo k zhoršeniu. U respondentov v papierenskom priemysle sa ukázal podobný výsledok, 52,0% neočakáva žiadne zmeny, pokým 32% predpovedajú zhoršenie v nasledujúcich 12 mesiacoch.

Zrieknutie sa zodpovednosti

Táto správa je poskytovaná výhradne za účelom všeobecného informovania a nemala by byť použitá na iné účely. Prosím, riaďte sa aktuálnou poistnou zmluvou alebo relevantným produktom alebo službou s upravujúcimi podmienkami. Nič v tomto dokumente by nemalo byť chápané tak, že vzniká právo, povinnosť alebo zodpovednosť na strane Atradius, vrátane akejkoľvek povinnosti vykonať previerku odberateľov alebo vykonať ju pod Vaším menom. Atradius vykoná preverenie spoločnosti pre svoje vlastné analytické účely a nie pre prospech poistníka alebo tretej osoby. V žiadnom prípade Atradius, jeho spriaznené spoločnosti, nenesú zodpovednosť za priame, nepriame, špeciálne, náhodné alebo vyplývajúce škody vzťahujúce sa na použitie údajov uvedených v správe.